História

Z histórie obce Rišňovce

Najstaršia písomná správa o Rišňovciach je z roku 1272. V roku 1274 sa Rišňovce (Rechen) spomínajú už ako územie dané rodu Rišňovským. V roku 1332 sa objavila prvá zmienka o Dolných Rišňovciach a v roku 1388 o Horných Rišňovciach. Šľachtický rod Rišňovských (Récsényiovcov) pôsobil v oboch Rišňovciach až do 16. storočia (vyše 250 rokov). Vpád Turkov do Uhorska po bitke pri Moháči veľmi poznačil život miestneho obyvateľstva. V roku 1576 boli vypálené Horné Rišňovce a v roku 1599 aj Dolné Rišňovce. V období tureckých nájazdov vo vtedajších Dolných Rišňovciach už existoval dodnes zachovaný renesančný kaštieľ. Kaštieľ je pre rišňovanov pamätný aj tým, že v dňoch medzi 15. a 17. dec. 1805 v ňom prenocoval generál Kutuzov. Bolo to po porážke, ktorú utrpeli spojenecké armády Rakúska a Ruska v bitke s Napoleonovou armádou pri Slavkove. Rišňovce v priebehu storočí menili nielen svojich majiteľov a zemepánov, ale aj názvy. Pred rokom 1272 obec patrila Nitrianskemu hradu, potom rodu Rišňovských a po nich mnohým ďalším zemepánom. Rišňovce boli obcou statkárov, stredne bohatých gazdov, drobných roľníkov poľnohospodárskych robotníkov, sluhov a bezzemkov. Vznikom prvej ČSR začala aj nová etapa vývoja obce. Do roku 1925 boli Dolné a Horné Rišňovce samostatnými obcami. V roku 1925 boli obe obce zlúčené. V roku 1884 bola v tunajšej obci zriadená pošta. V roku 1929 bola novozriadená telefónna ústredňa, verejná telefónna hovorňa a telegrafný úrad. Do pokojného života obyvateľov obce v minulom storočí výrazne zasiahli dve svetové vojny. V prvej svetovej vojne padlo 40 obyvateľov obce. V druhej svetovej vojne a v SNP zahynulo 9 občanov. Rišňovce boli oslobodené 1. 4. 1945 (na Veľkonočnú nedeľu). Pri oslobodzovaní obce padlo 39 sovietskych vojakov a asi 15-20 nemeckých vojakov. Straty na civilnom obyvateľstve neboli. Pozostatky sovietskych vojakov boli po exhumácii prenesené v r. 1948 na Slavín. Na počesť padlým osloboditeľom je na budove Obecného úradu umiestnená „Pamätná tabuľa“. Rišňovce sa určitým spôsobom zapísali do histórie vzniku 1. Slovenského štátu. Dňa 5.2.1939 bola v obci, veľká manifestácia príslušníkov HSĽS. Na uvedenej manifestácii mal slávnostnú reč vtedajší šéf úradu propagandy a neskorší minister vnútra Slovenského štátu Alexander Mach. Na tomto zhromaždení sa otvorene vyslovil za samostatnosť Slovenska, keď povedal tieto pamätné slová: „Mať svoj samostatný štát znamená život, slobodu, večný život. Nemať samostatný Slovenský štát znamená smrť, večnú smrť slovenského národa“. Tieto slová boli vyryté na doske dvojramenného cyrilo-metodského slovenského kríža, ktorý bol postavený v roku 1940. Historicky najstaršou stavebnou pamiatkou v obci je už spomínaný renesančný kaštieľ z obdobia začiatku druhej polovice 16. storočia a terajší farský kostol. Dejiny každej obce veľmi úzko súvisia aj s dejinami miestnych cirkví. Prvý záznam o existencii farského kostola v tunajšej obci je listina z roku 1323. Bol to gotický kostol sv. Mikuláša, ktorý stál na starom, dnes už neexistujúcom cintoríne až do roku 1775, kedy bol postavený nový terajší farský kostol Najsv. Trojice. Svoje miesto v histórii obce má aj školstvo. V archívnych materiáloch sa uvádza, že škola v tunajšej obci bola už v rokoch 1778-1779. Bola to cirkevná katolícka škola. V rokoch 1965-1967 bola uskutočnená výstavba terajšej novej školy. V obci stále prebieha intenzívna výstavba rodinných domov. Veľmi veľa sa urobilo a stále robí na skrášľovaní a ďalšom rozvoji obce.